V máji 2026 obdržalo 3,4 mil. ľudí dokument - dôchodkovú prognózu zo Sociálnej poisťovne. Štát nám oznámil, aký dôchodok budeme raz poberať. Dá sa tomu číslu veriť ?

Môže nám dať prísľub budúceho dôchodku a falošný pocit istoty, no v skutočnosti ide len o odhad založený na dnešných pravidlách, ktorý nepočíta so zmenami v legislatíve, ekonomickými krízami, zmenou v demografii a pod.

Dôchodkový systém prešiel v histórii mnohými zmenami, preto otázkou nie je, či sa dôchodkový systém bude ešte meniť, to je viac než isté. Oveľa dôležitejšie je, ako dopad na nás budú tieto zmeny mať.

Čo je dôchodková prognóza?

Dôchodková prognóza je informatívny dokument, ktorý ukazuje, aký dôchodok môžete podľa dnešných pravidiel približne očakávať. Nájdete v nej odhad dôchodku z I. piliera a, ak sporíte v II. pilieri (spravované dôchodkovou správcovskou spoločnosťou - DSS), aj predpokladanú výšku dôchodku z vašich úspor.

Zároveň obsahuje informácie o evidovaných rokoch dôchodkového poistenia, predpokladanom dôchodkovom veku a ďalších údajoch, z ktorých výpočet vychádza.

Je dôležité uvedomiť si, že ide len o odhad, nejde o prísľub/garanciu budúceho dôchodku. Prognóza vychádza z aktuálne platnej legislatívy a z predpokladov, ktoré sa počas nasledujúcich rokov môžu zmeniť. V samotnom dokumente uvádzajú: ,, Dôchodková prognóza vychádza z aktuálneho legislatívneho nastavenia, ktoré sa môže do dovŕšenia

dôchodkového veku poistenca zásadne zmeniť.“

Preto Sociálna poisťovňa pripravila prognózu v troch scenároch:

• základný scenár,
• optimistický scenár,
• pesimistický scenár.

Ich cieľom je ukázať, ako sa môže budúca výška dôchodku vyvíjať pri rôznych ekonomických predpokladoch. Ani jeden z týchto scenárov však nepredstavuje garanciu budúceho dôchodku. Čím je človek mladší a čím viac rokov mu zostáva do odchodu do dôchodku, tým väčšia je pravdepodobnosť, že výsledná suma sa bude od dnešného odhadu líšiť.

Príklad z praxe – výpadok príjmu 480 € mesačne

Predstavme si 26-ročného zamestnanca s hrubou mzdou 1 500 € mesačne (čistý príjem približne 1 200 €).

Pri pohľade na dôchodkovú prognózu väčšinu ľudí ako prvé zaujme výška predpokladaného dôchodku v eurách. Ak vidia sumu napríklad 2 935 € mesačne, môžu nadobudnúť pocit, že ich dôchodok bude viac než dostatočný. Tento budúci dôchodok je len prognózou, ktorá počíta s rastom mzdy/odvodov. Taktiež treba brať do úvahy infláciu, ktorá znižuje hodnotu peňazí. Len za roky 2020-2025 dosiahla kumulatívna inflácia na SR hodnotu nad 33%.

V dôchodkovej prognóze je vidieť informácia, že po dovŕšení dôchodkového veku bude jeho dôchodok predstavovať približne 48 % z jeho hrubého príjmu:

,,V roku 2069, v ktorom dovŕšite predpokladaný dôchodkový vek, bude Váš dôchodok predstavovať približne 48 % z Vašich hrubých príjmov.“

Práve táto časť - percento z vašej hrubej mzdy lepšie ukazuje, akú životnú úroveň si budete môcť v dôchodku zachovať, no ani s tým nemôžete s určitosťou počítať. Skutočný dôchodok bude závisieť od množstva premenných, ktoré do výpočtu zasiahnu.

Pri dnešnej mzde to znamená približne:

• hrubá mzda: 1 500 €
• 48 % z hrubej mzdy: približne 720 € mesačne

Ak je dnes zvyknutý žiť z čistého príjmu približne 1 200 €, vzniká rozdiel približne 480 € mesačne.

Práve túto sumu bude musieť v dôchodku nahradiť z vlastných úspor, investícií alebo iných zdrojov príjmu, ak si chce zachovať podobnú životnú úroveň.

Poznáte Elektronický účet poistenca (EUP) od Sociálnej poisťovne?

Ak ho ešte nemáte, tak si aktivujte.  Nájdete tam mnohé informácie o Vašom dôchodkovom účte v Soc. poisťovni, o odvodoch, zamestnávateľoch. Nájdete tam prípadné nezrovnalosti/obdobia, v ktorých SP neeviduje Vaše odvody. Zaregistrujte sa z pohodlia Vášho domova.

Registrácia – Elektronický účet poistenca

Demografia – najväčšie riziko

Faktor, ktorý môže (a pravdepodobne aj bude) v budúcnosti najviac ovplyvňovať slovenské dôchodky, je demografický vývoj (starnutie obyvateľstva, pôrodnosť).

I. dôchodkový pilier funguje na princípe priebežného financovania. To znamená, že dôchodky dnešných penzistov sa nevyplácajú z peňazí, ktoré si počas života odložili, ale z odvodov ľudí, ktorí práve pracujú.

Na Slovensku poberá niektorý z dôchodkov približne 1,2 milióna ľudí. Sociálna poisťovňa každoročne vypláca na dôchodkových dávkach približne 13 miliárd eur, pričom príjmy z dôchodkového poistenia na ich plné financovanie boli za rok 2025 10 miliárd eur, t.j. 3 miliardy chýbali.[1] Rozdiel sa musí pokrývať presunmi z iných zdrojov alebo zo štátneho rozpočtu.

Ak je dôchodkový systém pod tlakom už dnes, je prirodzené očakávať, že s ďalším starnutím populácie bude potrebné prijímať opatrenia na zabezpečenie jeho dlhodobej udržateľnosti.

Slovensko starne rýchlejšie, než si mnohí uvedomujú

Jedným z hlavných dôvodov starnutia populácie je dlhodobý pokles pôrodnosti. Graf zobrazuje vývoj počtu živonarodených detí na Slovensku od roku 1919 až po súčasnosť. Počet detí pripadajúcich na jednu ženu sa za posledné desaťročia výrazne znížil – z približne 3,5 na približne 1,3.

Veková štruktúra obyvateľstva SR

V súčasnosti tvorí najväčšiu časť populácie generácia ľudí v produktívnom veku. Graf nižšie zobrazuje projekciu aj na rok 2050.  Už dnes vieme koľko detí je na SR, a teda celkom presne určiť koľko ľudí bude pracovať o 25 rokov.  Graf ukazuje výrazný presun smerom k vyšším vekovým kategóriám. Populácia starne, rodí sa menej detí a zároveň sa predlžuje priemerná dĺžka života.

V 70.-80 rokoch boli na Slovensku silné populačne generácie nazývané Husákové deti. Približne od roku 2037 budú odchádzať do dôchodku.

Výsledkom bude menej pracujúcich, ktorí budú financovať čoraz väčší počet dôchodcov. To predstavuje jeden z hlavných dôvodov, prečo bude dlhodobá udržateľnosť dôchodkového systému čoraz väčšou výzvou.

Graf ukazuje, ako sa bude v nasledujúcich desaťročiach meniť pomer medzi počtom seniorov a ľudí vo veku 20 až 64 rokov. Kým v súčasnosti pripadá na jedného seniora približne 3,5 človeka v produktívnom veku, do roku 2050 by ich malo byť už len približne 1,8 a okolo roku 2060 dokonca iba 1,6. Zjednodušene povedané - ak dnes sa náklady spojené s jedným seniorom rozkladajú približne medzi 3,5 človeka v produktívnom veku, okolo roku 2060 to bude už len medzi približne 1,6 človeka.

Neznamená to, že všetci ľudia v produktívnom veku budú pracovať a odvádzať poistné. V skutočnosti je počet reálne pracujúcich na jedného dôchodcu ešte nižší, keďže časť populácie študuje, je nezamestnaná, ekonomicky neaktívna alebo pracuje mimo Slovenska. Zároveň predpokladáme, že sa zvýši počet pracujúcich dôchodcov na SR. Nie preto, že by chceli, ale preto, že to bude nevyhnuté pre pokrytie životných nákladov.

4 dôchodkové piliere

Mnoho ľudí má postavenú svoju finančnú budúcnosť na I. , prípadne aj II. dôchodkovom pilieri, čo ako sme zistili, nestačí. Dobrou správu je, že existuje aj III. a IV. dôchodkový pilier, ktorými vieme vyplniť medzeru, ktorá chýba na zabezpečenie potrebnej životnej úroveň počas obdobia, kedy už nebudeme aktívne pracovať.

I. pilier – štátny dôchodok

Je základom slovenského dôchodkového systému. Funguje na princípe priebežného financovania – odvody dnešných pracujúcich slúžia na vyplácanie dôchodkov dnešným penzistom.

II. pilier – Starobné dôchodkové sporenie

Časť vašich povinných odvodov smeruje na osobný účet v dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS), kde sa investuje na finančných trhoch.

Na rozdiel od I. piliera sú tieto úspory vaším majetkom a môžu byť predmetom dedenia.

III. pilier – Doplnkové dôchodkové sporenie

Dobrovoľná forma sporenia na dôchodok, do ktorej si môže prispievať zamestnanec, zamestnávateľ alebo obaja.

Najväčší význam má najmä vtedy, keď naň prispieva zamestnávateľ.

IV. pilier – vlastné investície

Oficiálne poznáme iba prvé tri piliere, no čoraz častejšie sa hovorí aj o tzv. IV. pilieri. Ide o vlastné dlhodobé investovanie, ktorým si človek vytvára nezávislý zdroj príjmu na dôchodok, tvorí si rentu, z ktorej bude žiť.

Najväčšou výhodou štvrtého piliera je sloboda. Sami rozhodujete o výške investície, stratégii aj tom, kedy a akým spôsobom budete svoje peniaze čerpať. Na rozdiel od štátnych/regulovaných dôchodkových systémov nie je odkázaný na budúce politické rozhodnutia ani na demografický vývoj.

Práve preto je vlastné investovanie dnes považované za jeden z najúčinnejších spôsobov, ako si zabezpečiť vyšší životný štandard na dôchodku.

Ako ste na tom Vy?

Faktom je, že podľa aktuálnych demografických štatistík má človek narodený na Slovensku približne 87 % pravdepodobnosť, že sa dožije dôchodkového veku.

Otázkou preto nie je len to, či sa dôchodku dožijeme, ale predovšetkým z čoho budeme počas neho žiť.

Ak si chceme zachovať životný štandard, cestovať, venovať sa svojím aktivitám a užívať si život aj počas tohto obdobia, tak práve dôchodková prognóza by nás mala motivovať k individuálnemu prístupu na tvorbu osobnej renty. Neodkladajte plánovanie na „potom“. Čím skôr začnete, tým menej vás to bude stáť a tým viac možností budete mať.

Tu si môžete aj sami vypočítať akú sumu potrebujete mesačne sporiť : Kalkulačka.

„Ľudia neplánujú zlyhať. Zlyhávajú preto, že neplánujú.“